#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Preklad (translations)

Czech English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Pridajte sa k nám:

Facebook

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Anketa

Triedite odpad?

Celkom hlasov:
69
Hlasovanie začalo:
2. 9. 2018
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:2
DNES:84
TÝŽDEŇ:304
CELKOM:287697

Dátum a čas

Dnes je utorok, 19.3.2024, 5:41:42

Obsah

O obci


Približne 8 km východne od Martina, v malebnom zátiší svahov chrániacich od chladných severákov nachádza sa obec Turčianske Jaseno. Obec vznikla v roku 1974 spojením dovtedy samostatných zemianskych obcí Dolného a Horného Jasena. Pôvodne obe obce tvorila jedna veľká rodina – rodina Jesenských, ktorá sa postupne rozvetvovala a po čase rozdelila na kúrie. Tieto sa postupne začali členiť na jednotlivé línie – napr. Juriké, Pavké, Šandoré, Tobiaše, Ďurké, Gašparé a i. Tieto tzv. prímenia sú používané dodnes na rozlíšenie medzi sebou, pretože takmer polovica dnešných obyvateľov Turčianskeho Jasena má priezvisko Jesenský.

Dolné Jaseno

Počiatky založenia kuriálnej obce Dolné Jaseno siahajú do 13. storočia. Prvý záznam je z roku 1249, keď kráľ daroval za zásluhy najvýchodnejšiu časť jordánskeho územia Tomášovi, Martinovi a Beňovi. Kraj začali nazývať Hebrovom. V roku 1374 dostáva obec meno Parva Jezen, teda Malé Jaseno. Dolné Jaseno, ako väčšina obcí v Turci bola pôvodne kuriálna. Boli to totiž väčšinou zemianske kúrie. Priebehom rokov a vývojom rodu delili sa na viac kúrií. Aj v Dolnom Jasene neskôr vznikli tri kúrie: pavlovičovská a jamborovská, matiašovská a tretiu kúriu tvorili Šimkovicovci. Dolnojasenské zemianske kúrie dostali svoje výsadné práva na listinách kráľovských. V pohnutých časoch vojen a nájazdov Turkov dali si tieto skryť na Sklabinský hrad. Tento však zhorel a s ním aj listiny dolnojasenské. Až v roku 1488 kráľ Matej nariadil vyšetriť stav a vydal novú donačnú listinu na Malé Jaseno Matejovi, Jánovi a Jurovi – de eadem. V Malom Jasene dostala erb rodina Pavlovičovská a Jamborovská. Tento erb znázorňuje lovca, ktorý ľavou rukou drží daniela a v pravej ruke nad hlavou dvíha loveckú sekeru, aby usmrtil zviera. Toto by malo znamenať hojnosť vysokej zveri v chotári a zamestnanosť obyvateľstva lovom. Každá kúria užívala len svoje rodové meno s prívlastkom „de Jezen“ (z Jasena).

Horné Jaseno

Horné Jaseno je o niečo mladšie ako Dolné Jaseno. V roku 1274 dostali územie terajšej obce traja synovia Madyovi: Michal, Peter a Štefan a v rokoch 1287 – 1293 dostalo sa im i úradného potvrdenia na svoje územie. Pôvodne sa obec volala len Jaseno, ale v prvej polovici 14. storočia bolo pomenované už Novým Jasenom, v roku 1374 ako Nagh Jezen, neskôr i Veľkým Jasenom. Sporov o chotár nemali, až v 16. storočí s príchodom Révajovcov do Turca a blízkej Belej je zaznamenaný spor o dolinku Jazovčie. Ale po obchôdzke sa stav upravil a odvtedy nebolo vážnejších sporov ani so susednými dolnojasencami. V roku 1395 sa konala revízia kráľovských listín, vydaných turčianskym zemanom. Vtedy i Jesenskí predložili svoje listiny a bolo o nich zistené, že sú pravé. V roku 1563 dostali Jesenskí od kráľa Ferdinanda I. potvrdenie na svoje zemianske práva (t. j. boli slobodní, nepodliehali nijakému panstvu a nemali pracovnú povinnosť na panskom). Pravdepodobne celé Horné Jaseno bolo jednou veľkou rodinou, pretože tvorili len jednu zemiansku kúriu. Až v roku 1563 sa rozdelili synovia Juraj a Štefan. Od Juraja sa odvodzuje dolná kúria a ešte i dnes žijú potomkovia s prímením Juriké, Rafajé, Pavké, Šandoré. Od syna Štefanovho, Dávida sa odvodzujú rodiny s prímením Ďurké, Tobiaše, Gašparé. Tieto vlastnili horný koniec obce. Rodový erb Jesenských predstavuje na kopci bežiaceho a naspäť hľadiaceho medveďa s otvorenou tlamou, do pŕs ktorého vráža kopiju z oblaku vyčnievajúca ruka. Je to znamenie smelosti a hrdinskosti roku. Staršia verzia erbu predstavuje stojaceho medveďa s vetvičkou jaseňa.

Okolo roku 1330 bol postavený nad obcou Horné Jasno kostolík, v ranno-gotickom slohu. Tento užívali najskôr len zemania z Horného Jasena, neskôr aj dolnojasenci. Po roku 1709, keď zanikol evanjelický zbor, Jesenskí chodievali do artikulárneho kostola v Necpaloch alebo tajne na Sklabinský hrad. Po vydaní tolerančného patentu Jozefa II. vystavili si v roku 1783 severovýchodne nad obcou Horné Jaseno nový evanjelický kostol.