#
#

Navigácia

Výber jazyka

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Czech English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Pridajte sa k nám:

Facebook

Anketa

Triedite odpad?

Celkom hlasov:
11
Hlasovanie začalo:
2. 9. 2018
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 1
DNES: 90
TÝŽDEŇ: 90
CELKOM: 11940

Dátum a čas

Dnes je pondelok, 17.12.2018, 16:18:25

Obsah

Povesti o obci


Málokde sa dnes ozýva tak výrazne sláva našej národnej minulosti, ako v Turčianskom Jasene. V drobnom údolí, akoby svetom zabudnuté, chránené bájnym Hradišťom a Strážami, taja sa v chotároch Horného a Dolného Jasena dávne deje. Keď v 4. st. pred Kr. našli tu svoje obydlie Kelti a nakoniec v 6. st. usídlili sa tu naši staroslovienski predkovia. Iba šum vetra v smrečinách nad rozpadnutými valmi vrchola Hradišťa naháňa zabudnuté báje a povesti z tých dôb. 

Historickou realitou sú až písomné dokumenty z 13. storočia. Podľa nich v r. 1249 kráľ Belo IV. obšťastnil donáciou pôdy svojich verných Tomáša, Martina a Beňa v chotári dnešného Dolného Jasena a o 30 rokov neskôr panovník Ladislav IV. daroval územie povyše predošlého synom zemepána Madya Michalovi, Petrovi a Štefanovi, ktoré malo už svoje pomenovanie – terra Jessen – zem jaseňových hájov. V roku 1374 sa tu nachádzali už obe osady – horná ako Magna Jesen (Veľké Jaseno) a dolná Parva Jesen (Malé Jaseno). 

V oboch dedinách rozvíjal svoje osudy zemiansky rod Jesenských, ktorý sa zvlášť presadil v Hornom Jasene, kým v Dolnom sa ujal rod Paulovičovský a Jamborovský. Koncom 13. st. si Hornojasenci postavili kostol, zasvätený sv. Margite. Stavovskú hrdosť rodu Jesenských okázale podporil v r. 1592 panovník Rudolf II. erbom, zobrazujúcim udalosť, ako kráľa (vraj Belu IV.) na poľovačke pred útočiacim medveďom zachránil istý poddaný šuhaj, budúci zakladateľ rodu. Dolnojasenskí Paulovičovci a Jamborovci získali erb a listiny o udelení zemianstva, zvané armálesy, o storočie neskôr. V oboch obciach rozširovaním rodov vznikali nové zemianske usadlosti, zvané kúrie a nové rodové odnože, zvané famílie. To si vyžiadalo aj diferenciáciu v priezviskách, podnes jestvujúcu v prímeniach Jesenskovcov.
  

Život oboch obcí zaťažovali v 16. st. majetkové spory so županmi, sídliacimi v blízkej Sklabini. Do tohto kúta Turca, kde sa žilo výrazným patriarchálnym spôsobom, zasiahla v 16. storočí reformácia. Obe dediny prijali nové učenie náboženstva a odolali aj protireformácii. Podľa tolerančného patentu Jozefa II. si v roku 1783 postavili vlastný kostol.  V 17. storočí prispeli jasenčania do protitureckých bojov nielen peňažným príspevkom, ale aj vyslaním bojovníkov, z každej dediny po štyroch.
  

Zemepisné odlúčenie oboch Jasien od hlasných ciest malo svoj kladný význam najmä v pohnutých dobách 17. a 18. storočia  v povstaniach, stavovských a náboženských nepokojoch, čo umožnilo zachovať svojský spôsob života a zachovanie starých obyčajov. Dokonca až do takej miery, že novodobí národopisci pri výskume starého zemianstva si vyberali ako najsúcejší objekt naše Jaseno. 

Z neho vyšiel podnes chýrečný rod Jesenskovcov, ktorý dal svetu mnohých hrdinov. Z nich osobne vynikol lekár a politik Ján Jessenius, síce narodený v r. 1566 v sliezskej Vratislavi, hlásiaci sa však ku rodu svojich predkov, keďže jeho otec Baltazár pochádzal priamo z Horného Jasena.
  

Prečo sme sa rozhodli opísať práve Horné Jaseno? Viedlo nás k tomu niekoľko dôvodov. Predovšetkým je to starobylá dedina, osídlená z väčšej časti rodom Jesenských, ktorý tu býva už aspoň od 13. storočia, obec leží stranou od hlavných ciest, pod Veľkou Fatrou, takže nebola vystavená toľkým zmenám a zovňajším vplyvom, ako dediny na rovine, pritom je len 8 km vzdialená od Turčianskeho Sv. Martina, kde všetci členovia študijnej skupiny majú svoje trvalé bydlište.
  

Horné Jaseno je v plnom zmysle slova obec integrálna. Menšia obec – okolo tri a pol sta obyvateľov – čisto roľnícka, národnostne i nábožensky jednotná a pevne spojená tradíciou svojho zemianskeho rodu, ktorý bol už v stredoveku slobodný a tešil sa určitým výhodám. Zmysel pre rodinu a pre súdržnosť v obci je tu veľmi vyvinutý a láska k pôde a k práci na nej veľmi silná. Sú tu rozdiely  majetkové, ale nevyvolávajú trpkosti a nenávisti, triedne rozdiely sú pokladané za samozrejmé, ale sú do istej miery vyrovnávané tým, že pán i sluha sú zamestnaní  rovnakou prácou a majú približne spoločné záujmy. Niet tu nezamestnanosti, pôda stačí vyživiť všetkých. Staré formy života sa udržiavajú a nestrácajú ešte svojho pôvodného zmyslu.

 

V metódach pracovných prenikajú nové smery, ale len pomaly a postupne, sú začleňované do vžitých foriem hospodárstva. Obyvatelia pracujú usilovne, kopcovitá a nie zvlášť úrodná pôda vyžaduje tuhej práce. Ale pritom nebadať nespokojnosti, naopak, práca ich teší, a nakoľko len môžu, zostávajú na rodnej hrude. I keď sú tu výrobné pomery veľmi vzdialené od výnosnosti úrodných krajov republiky, niet tu vyslovenej  chudoby, temer všetci sú sebestační a možno hovoriť i o istej zámožnosti. Je to spôsobené jednak skromným spôsobom života, jednak veľkou pracovitosťou obyvateľstva. Verejná mienka je tu mocná, mravné názory pevné a jednotné.
  

Opisujúc Jaseno, sme si vedomí, že v mnohom líčime život i druhých dedín slovenských. Je tu mnoho spoločného v názoroch i v spôsobe života. Jaseno má ešte k tomu tradíciu starého zemianskeho rodu, ktorá len zosilňuje jednotnosť názorovú a súdržnosť všetkých obyvateľov obce. Je jednou z tých dedín, pri ktorých nám prichádza na myseľ slovo žalmistu : „Přebývej na zemi a živ se spravedlivě“ (37: 3 ). Opis jej pospolitého života môže byť, dúfame, malým príspevkom pre kladnú diskusiu o podstate zdravého spolužitia obce.


Úryvok z úvodu štúdie slovenskej zemianskej dediny v Turci„ Integrálna dedina “ autorky Ivy Šmakalovej


Podnet pre napísanie tejto štúdie vyšiel z prípravného výboru tretej medzinárodnej konferencie sociálnej práce , ktorá sa konala v júli 1936 v Londýne. Cieľom tejto práce bolo popísať život v obci – jej vývoj, históriu, reč, sociálno-zdravotný stav obyvateľstva, hygienu denného života, poľnohospodárstvo, zamestnanosť, rodinu a susedské vzťahy.


Kniha  je  k nahliadnutiu  na  obecnom  úrade.