#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Preklad (translations)

Czech English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Pridajte sa k nám:

Facebook

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Anketa

Triedite odpad?

Celkom hlasov:
69
Hlasovanie začalo:
2. 9. 2018
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

Návštevnosť

Návštevnosť:

ONLINE:1
DNES:105
TÝŽDEŇ:325
CELKOM:287718

Dátum a čas

Dnes je utorok, 19.3.2024, 7:29:27

Obsah

Povesti o obci


Málokde sa dnes ozýva tak výrazne sláva našej národnej minulosti, ako v Turčianskom Jasene. V drobnom údolí, akoby svetom zabudnuté, chránené bájnym Hradišťom a Strážami, taja sa v chotároch Horného a Dolného Jasena dávne deje. Keď v 4. st. pred Kr. našli tu svoje obydlie Kelti a nakoniec v 6. st. usídlili sa tu naši staroslovienski predkovia. Iba šum vetra v smrečinách nad rozpadnutými valmi vrchola Hradišťa naháňa zabudnuté báje a povesti z tých dôb. 

Historickou realitou sú až písomné dokumenty z 13. storočia. Podľa nich v r. 1249 kráľ Belo IV. obšťastnil donáciou pôdy svojich verných Tomáša, Martina a Beňa v chotári dnešného Dolného Jasena a o 30 rokov neskôr panovník Ladislav IV. daroval územie povyše predošlého synom zemepána Madya Michalovi, Petrovi a Štefanovi, ktoré malo už svoje pomenovanie – terra Jessen – zem jaseňových hájov. V roku 1374 sa tu nachádzali už obe osady – horná ako Magna Jesen (Veľké Jaseno) a dolná Parva Jesen (Malé Jaseno). 

V oboch dedinách rozvíjal svoje osudy zemiansky rod Jesenských, ktorý sa zvlášť presadil v Hornom Jasene, kým v Dolnom sa ujal rod Paulovičovský a Jamborovský. Koncom 13. st. si Hornojasenci postavili kostol, zasvätený sv. Margite. Stavovskú hrdosť rodu Jesenských okázale podporil v r. 1592 panovník Rudolf II. erbom, zobrazujúcim udalosť, ako kráľa (vraj Belu IV.) na poľovačke pred útočiacim medveďom zachránil istý poddaný šuhaj, budúci zakladateľ rodu. Dolnojasenskí Paulovičovci a Jamborovci získali erb a listiny o udelení zemianstva, zvané armálesy, o storočie neskôr. V oboch obciach rozširovaním rodov vznikali nové zemianske usadlosti, zvané kúrie a nové rodové odnože, zvané famílie. To si vyžiadalo aj diferenciáciu v priezviskách, podnes jestvujúcu v prímeniach Jesenskovcov.
  

Život oboch obcí zaťažovali v 16. st. majetkové spory so županmi, sídliacimi v blízkej Sklabini. Do tohto kúta Turca, kde sa žilo výrazným patriarchálnym spôsobom, zasiahla v 16. storočí reformácia. Obe dediny prijali nové učenie náboženstva a odolali aj protireformácii. Podľa tolerančného patentu Jozefa II. si v roku 1783 postavili vlastný kostol.  V 17. storočí prispeli jasenčania do protitureckých bojov nielen peňažným príspevkom, ale aj vyslaním bojovníkov, z každej dediny po štyroch.
  

Zemepisné odlúčenie oboch Jasien od hlasných ciest malo svoj kladný význam najmä v pohnutých dobách 17. a 18. storočia  v povstaniach, stavovských a náboženských nepokojoch, čo umožnilo zachovať svojský spôsob života a zachovanie starých obyčajov. Dokonca až do takej miery, že novodobí národopisci pri výskume starého zemianstva si vyberali ako najsúcejší objekt naše Jaseno. 

Z neho vyšiel podnes chýrečný rod Jesenskovcov, ktorý dal svetu mnohých hrdinov. Z nich osobne vynikol lekár a politik Ján Jessenius, síce narodený v r. 1566 v sliezskej Vratislavi, hlásiaci sa však ku rodu svojich predkov, keďže jeho otec Baltazár pochádzal priamo z Horného Jasena.
  

Prečo sme sa rozhodli opísať práve Horné Jaseno? Viedlo nás k tomu niekoľko dôvodov. Predovšetkým je to starobylá dedina, osídlená z väčšej časti rodom Jesenských, ktorý tu býva už aspoň od 13. storočia, obec leží stranou od hlavných ciest, pod Veľkou Fatrou, takže nebola vystavená toľkým zmenám a zovňajším vplyvom, ako dediny na rovine, pritom je len 8 km vzdialená od Turčianskeho Sv. Martina, kde všetci členovia študijnej skupiny majú svoje trvalé bydlište.
  

Horné Jaseno je v plnom zmysle slova obec integrálna. Menšia obec – okolo tri a pol sta obyvateľov – čisto roľnícka, národnostne i nábožensky jednotná a pevne spojená tradíciou svojho zemianskeho rodu, ktorý bol už v stredoveku slobodný a tešil sa určitým výhodám. Zmysel pre rodinu a pre súdržnosť v obci je tu veľmi vyvinutý a láska k pôde a k práci na nej veľmi silná. Sú tu rozdiely  majetkové, ale nevyvolávajú trpkosti a nenávisti, triedne rozdiely sú pokladané za samozrejmé, ale sú do istej miery vyrovnávané tým, že pán i sluha sú zamestnaní  rovnakou prácou a majú približne spoločné záujmy. Niet tu nezamestnanosti, pôda stačí vyživiť všetkých. Staré formy života sa udržiavajú a nestrácajú ešte svojho pôvodného zmyslu.

 

V metódach pracovných prenikajú nové smery, ale len pomaly a postupne, sú začleňované do vžitých foriem hospodárstva. Obyvatelia pracujú usilovne, kopcovitá a nie zvlášť úrodná pôda vyžaduje tuhej práce. Ale pritom nebadať nespokojnosti, naopak, práca ich teší, a nakoľko len môžu, zostávajú na rodnej hrude. I keď sú tu výrobné pomery veľmi vzdialené od výnosnosti úrodných krajov republiky, niet tu vyslovenej  chudoby, temer všetci sú sebestační a možno hovoriť i o istej zámožnosti. Je to spôsobené jednak skromným spôsobom života, jednak veľkou pracovitosťou obyvateľstva. Verejná mienka je tu mocná, mravné názory pevné a jednotné.
  

Opisujúc Jaseno, sme si vedomí, že v mnohom líčime život i druhých dedín slovenských. Je tu mnoho spoločného v názoroch i v spôsobe života. Jaseno má ešte k tomu tradíciu starého zemianskeho rodu, ktorá len zosilňuje jednotnosť názorovú a súdržnosť všetkých obyvateľov obce. Je jednou z tých dedín, pri ktorých nám prichádza na myseľ slovo žalmistu : „Přebývej na zemi a živ se spravedlivě“ (37: 3 ). Opis jej pospolitého života môže byť, dúfame, malým príspevkom pre kladnú diskusiu o podstate zdravého spolužitia obce.


Úryvok z úvodu štúdie slovenskej zemianskej dediny v Turci„ Integrálna dedina “ autorky Ivy Šmakalovej


Podnet pre napísanie tejto štúdie vyšiel z prípravného výboru tretej medzinárodnej konferencie sociálnej práce , ktorá sa konala v júli 1936 v Londýne. Cieľom tejto práce bolo popísať život v obci – jej vývoj, históriu, reč, sociálno-zdravotný stav obyvateľstva, hygienu denného života, poľnohospodárstvo, zamestnanosť, rodinu a susedské vzťahy.


Kniha  je  k nahliadnutiu  na  obecnom  úrade.