Obsah
Býček z Jasena
Zemania z Jasena boli v spoločenskom živote oveľa úspešnejší ako zemania z iných turčianskych dedín. Mnohí z nich sa dostali do dejín literatúry, a to nehovoríme ešte o Jankovi Jesenskom, významnom spisovateľovi, rodom takisto z Turčianskeho Jasena. Napokon aj bývalý maďarský minister zahraničia Gejza Jeszenski má v sebe kvapky turčianskej krvi.
Úspešní boli teda zemania z rodu Jesenskovcov, darilo sa im aj v rodisku na gazdovstvách. Okrem chovu rožného dobytka. S tým bola bieda. Od istého času kravy chradli, teliatka dengľaveli, mlieka bolo čoraz menej. Naozaj, akoby Jasenčanom ktosi porobil. Odborníci dobre pouvažovali a zistili, že príčinou je zrejme starý chov. Radili ako obnoviť, zošľachtiť plemeno.Veľkomožný pán Koloman Jušt z Necpál, inak ctiteľ kultúry rodu Jesenských, sa rozhodol svojim milým a váženým susedom pomôcť. Práve sa blížili aj voľby do uhorského snemu a v nich pán Jušt kandidoval na poslanecké kreslo. Možno aj preto jeho ochota pomôcť Jasenčanom v biede bola dvojnásobná. Dal teda dopraviť do Jasena býka zo svojho ušľachtilého plemena, po turčiansky – fajty. Takto by isto-iste nová zdravá krv mala pomôcť zveľadiť chátrajúce plemeno v Jasene.
Dar veľkomožného pána Jušta prijali v Jasene s veľkou radosťou- lenže – rozumeli mu celkom inak, po svojom. Neblížili sa len voľby, ale aj turíčne sviatky a vtedy na zemianskych stoloch treba mäska o čosi viac ako inokedy v roku. A tak býčka Jasenčania zabili a mäso si podelili medzi sebou ako kortešovací dar. Tesne pred voľbami pán Jušt navštívil aj svojich zemianskych voličov v Jasene a bol z toho, čo sa stalo, viac ako smutný. Jasenčania potom vraj od hanby odmietli aj ísť hlasovať na župný úrad do Martina a zostali doma hútať nad svojím omylom.
