Obsah
Významní rodáci
19. – 20. storočie
Dionýz Jesenský Petrušé (1895 – 1918)
V čase, v ktorom Janko Jesenský bojoval proti Uhorsku v československých légiách v Rusku, zapísal sa do dejín 1. svetovej vojny Dionýz Jesenský účasťou na vzbure slovenských vojakov náhradného práporu 71. pešieho pluku v Kragujevci – srbskom stredisku protirakúsko-uhorského odporu a národnooslobodzovacieho hnutia. Slovenskí vojaci sa vzbúrili proti krutým dôstojníkom rakúsko-uhorskej armády v atmosfére, ktorá veštila historický prelom – pád žalára národov, Rakúsko-Uhorska. 44 vojakov – vzbúrencov bolo 8. júna 1918 popravených, medzi nimi i 23-ročný Dionýz Jesenský.
Fedor Jesenský ml. (1904 – 1949)
Syn Fedora Jesenského st. a vnuk Jána Baltazára Jesenského Gašparé sa narodil v Martine. Vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil ako právnik, politik, redaktor a publicista. Politicky sa orientoval na protifašistickú zložku v agrárnej a v Slovenskej národnej strane. Počas Slovenského štátu pôsobil ako šéfredaktor Národných novín, tvorca a obranca ich politicky objektívnej a netendenčnej línie. V Národných novinách vytvoril platformu slovenských protifašistických a protinacistických síl. Po roku 1945 sa politicky orientoval na Demokratickú stranu. Vynikajúci prekladateľ z francúzskej a ruskej literatúry.
Fedor Jesenský st. (1877 – 1958)
Druhorodený syn Jána Baltazára Jesenského Gašparé sa narodil v Martine. Vyštudoval Československú obchodnú akadémiu v Prahe. Pôsobil ako predseda družstva Lipa, ako predseda Kníhtlačiarskeho úč. spolku a bol aj riaditeľom Tatra banky v Martine. Mimoriadne sa zaslúžil o rozvoj Živeny, spolku slovenských žien. Politicky pracoval v Slovenskej národnej strane. Do dejín sa zapísal ako prekladateľ.
Ján Baltazár Jesenský Gašparé (1825 – 1889)
Rodák z Horného Jasena vyštudoval právo na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Počas štúdií bol predsedom Jednoty mládeže slovenskej na školách evanjelických v Uhorsku. Od roku 1948 bol kapitánom národnej gardy v Hornom Jasene. V októbri toho roku ho uhorské vojská uväznili. Po vyslobodení sa zúčastnil slovenských dobrovoľníckych výprav počas Slovenského povstania. Neskôr pôsobil ako slúžny, župný notár a advokát v Martine. Možno ho považovať za jedného z tvorcov Turčianskeho Svätého Martina ako slovenského národného centra (mimoriadne sa zaslúžil o zvolanie memorandového Slovenského národného zhromaždenia 6. a 7. júna 1861, o založenie Matice slovenskej a Nižšieho slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Martine). Bol spoluzakladateľom Slovenskej národnej strany, Mestskej sporiteľne a Tatra banky v Martine.
Ján Thomka (1898 – 1984)
Učitelia zohrali v oboch Jasenách významnú historickú rolu. Mali zásluhu na vzdelaní mnohých významných osobností rodu Jesenských. Medzi najvýznamnejších patril Ján Thomka z Trnova. Po matke Márii, rod. Jesenskej aj on reprezentoval rod Jesenských. Zaslúžil sa o veľmi dobrú úroveň školskej práce v Ev. a. v. škole Majstra Jána Jesenského. Vynikol aj v kultúrno-osvetovej práci, viedol miestny spevokol, nacvičoval divadelné predstavenia, budoval obecnú knižnicu. Venoval sa ovocinárstvu, včelárstvu, hospodárskej osvete. Viedol tiež miestne úverné družstvo, budoval protipožiarnu ochranu. Bol výborným veršovníkom, autorom vinšov i náboženskej a príležitostnej poézie.
Janko Jesenský (1874 – 1945)
Syn Jána Baltazára Jesenského Gašparé sa narodil v Martine. Právo vyštudoval v Prešove a na univerzite v Cluji. Ako právnik pôsobil na viacerých miestach Slovenska. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, kde vstúpil do československých légií. Pôsobil ako redaktor Čechoslovana a Slovenských hlasov. Po ukončení vojny bol županom v Rimavskej Sobote a v Nitre. V rokoch 1930 – 1938 pôsobil ako viceprezident Slovenskej krajiny. V politike bol významným prívržencom demokratizmu a ostrým kritikom politiky Slovenského štátu (1939 – 1945). Bol vynikajúcim básnikom a spisovateľom, autorom jedinečných básnických zbierok a románu Demokrati, v ktorom sarkasticky šľahal pomery v bratislavskej spoločnosti po vzniku Československa. Patril medzi výborných prekladateľov z ruskej literatúry.
Zora Jesenská (1909 – 1972)
Dcéra Fedora Jesenského st. a vnučka Jána Baltazára Jesenského Gašparé. Bola redaktorkou výrobného časopisu Živena a edície Knihy Živeny. Istý čas pracovala ako redaktorka bratislavského vydavateľstva Tatran. Od roku 1956 pôsobila ako prekladateľka striedavo v Martine a v Bratislave. V oblasti umeleckého prekladu do slovenčiny dosiahla vynikajúce výsledky. Bola jedinečnou kultivovateľkou slovenčiny a znalkyňou jazyka „starých materí“. Do dejín slovenskej politiky sa zapísala odvážnou kritikou agresie Sovietskeho zväzu proti Československu v roku 1968.
