Obsah
Významní rodáci
Dr. Ján Jessenius
Ján Jessenius z Veľkého Jasena (1566 – 1621)
Každá obec, mesto, kraj i národ si ozrejmuje svoju historickú hrdosť svojimi rodákmi. Neinak je to aj s Turčianskym Jasenom, odkiaľ pochádza chýrny rod Jesenskovcov. Z neho vyšiel v dobe humanizmu slávny lekár, filozof a politik Ján Jessenius.
Otca, Baltazára Jesenského, schopného diplomata, poverilo v polovici 16. storočia hornouhorské zemianstvo úlohou získať finančnú pomoc pre boj s Turkmi v bohatom meste Sliezska Vratislavi (dnes Wroclaw v Poľsku). Baltazár sa tu oženil a 27. 12. 1566 sa tu narodil syn Ján. Umný šuhaj po skončení mestskej školy v rodisku vyštudoval vo Wittenbergu a Lipsku filozofiu a medicínu, v roku 1587 dosiahol hodnosť bakalára. Ašpiroval však na vyššiu métu. Na slávnej univerzite v talianskej Padove pokračoval v štúdiách, tu sa spriatelil so študentmi z Čiech a Horného Uhorska, teda Slovenska. V Padove, kde v roku 1591 absolvoval štúdia, si po prvýkrát uviedol svoje priezvisko ozdobené prídomkom – z Veľkého Jasena. Ako protestant nemohol však získať doktorát na padovskej katolíckej univerzite, diplom mu potom udelila pražská Karlova univerzita.
Jessenius najprv pobudol ako praktický lekár v rodnej Vratislavi, oženil sa s meštiankou Máriou Felsovou. Po dvoch rokoch stal sa osobným lekárom saského kniežaťa Wilhelma v Drážďanoch a po ďalších dvoch rokoch nastúpil na univerzitu vo Wittenbergu ako profesor anatómie, chirurgie a botaniky. Čoskoro ho zvolili za rektora. Na pozvanie astronóma Tycha de Brahe navštívil v júni 1600 Prahu a vykonal tam verejnú pitvu, prvú v strednej Európe. Opísal ju v osobitnom diele – Pražská pitva. Jessenia Praha upútala a v roku 1602 sa stal jej obyvateľom. Bol však ženatý, čo vylučovalo možnosť jeho profesionálneho uplatnenia na Karlovej univerzite. Zostal pracovať ako praktický lekár a vykonal ešte niekoľko pitiev. Stýkal sa aj s dvorom cisára Rudolfa II.
V roku 1608 sa zúčastnil korunovácie kráľa Mateja vo Viedni, stal sa čoskoro jeho dvorným lekárom a historiografom. Po manželkinej smrti v roku 1612 nastali štyri roky Jesseniovho cestovania po Európe, aby sa na jar 1616 zas znovu vrátil do Prahy. Tu ho zastihol zápas českej šľachty s cisárom Ferdinandom II. s cieľom navrátiť českému národu slobodu. Jessenius sa postavil na stranu pravdy a spravodlivosti a odovzdal boju Čechov za vymanenie sa spod nadvlády Habsburgovcov všetok svoj um a silu, nakoniec aj vlastný život.
V roku 1617 bol zvolený za rektora Karlovej univerzity, nadviazal priateľstvo s učencami zo Slovenska (Vavrinec Benedikti z Nedožier, Basilius z Nemeckej Ľupče).
V roku 1618 navštívil Bratislavu s poslaním zabrániť zvoleniu Ferdinanda II. za uhorského kráľa. Jeho zámer nevyšiel a spôsobil mu niekoľkomesačné väzenie. Kladom tých čias bolo nadviazanie priateľstva s turčianskym županom Révaiom, čo tiež motivovalo jeho pretrvávajúci vzťah k Turcu.
Po návrate do Prahy pomáhal pripravovať odboj Čechov. V roku 1620 český odboj skončil na Bielej hore porážkou a žalárovaním jeho organizátorov. Medzi nimi bol aj Jessenius. 21. júna 1621 na Staromestskom námestí v Prahe, kat 26 obetiam habsburského násilia a dvadsiatemu siedmemu Jánovi Jesseniovi z Veľkého Jasena po mučení zrazil nakoniec mečom hlavy. Tým hrdinom, o ktorých historik povedal – bojovali statočne za vec pravdy a spravodlivosti, nie však najprimeranejším spôsobom.
Aj hlava Jessenia zostala pár týždňov vystavená na strach Pražanom, kým ju ktosi nakoniec nepochoval pod dlažbu Týnskeho chrámu.
Po Jesseniovi zostala malá adoptívna dcéra Julinka a hlboká stopa v histórii, ozdobená aj jeho bohatou vedeckou činnosťou filozofa (napr. Zoroaster) a lekára (napr. Pražská pitva, Rady proti moru. Z politických diel je najvýznamnejší Ohlas k českým stavom.
